O mlieku, mede a modernej poézii

Knihomoľka.

Alebo ako sa mi do rúk dostala knižka básničiek od Rupi Kaur.

DSC_0228.jpg

Nebolo to tak dávno, čo malá, útla a čierna knižôčka uzrela svetlo tohto sveta a očarila nejedného vášnivého čitateľa – knihomoľa. Bola nová, známa, populárna a najpredávanejšia. Ale ja, ja by som sa k nej pravdepodobne nikdy nedostala, nebyť mojej dobrej kamarátky. Pretože doposiaľ som šancu a prednosť pred inými dielami modernej poézii nedala. Skutočnou pravdou je, že umenie dnešnej doby ma až tak nepriťahuje – obdivujem obrazy velikánov spred niekoľkých storočí a čítam príbehy spisovateľov, ktorí dokonale ovládali umenie svojho atramentového pera. Dokážem oceniť talent a tvrdú prácu i dnes, avšak mrzí ma, že práve diela s hĺbkou, detailmi či odkazom a krásou nie sú dostatočne ocenené, poznané a vážené ako farebné fľaky a čiary na bielom plátne.

Spočiatku som nerozumela, čo sa mi snaží svojimi slovami povedať. Nechápala som ich zmysel a môjmu nadšeniu nepridalo ani to, že básne zďaleka nepripomínali tie, ktoré mám rada ja. Verše, rýmy, viazanosť. To všetko mi chýbalo. Dokonca som sa o niektoré básničky podelila s priateľmi, no i tak som sa rozhodla knižku nakoniec čítať len zo zvedavosti na môj vlastný a definitívny názor.

Opäť som však raz sama sebe dokázala, že nie je správne súdiť, kým nepoznám celok. Niekoľko uhlov pohľadu. Kým nevidím celý príbeh, kým nemám prečítanú každú stránku. Lebo teraz, teraz už dáva zmysel. Oveľa väčší, než som čakala. A síce stále nepatrí medzi moje najlepšie a najobľúbenejšie, odkaz, ktorý vo mne zanechala, ju nerobí len tak obyčajnou a nevýraznou knihou medzi ostatnými.

Z riadkov jej krásnych slov vnímam ženu, ktorá sa prihovára mne. Ktorá pomocou jednoduchých básní rozpovedala svoj vlastný bolestivý a tajuplný príbeh. Akoby som spoznala časť z nej, vnímala jej dušu, pocity, strach, bolesť. Spomenula i to, čo je v dnešnej spoločnosti nespomínané. Neobľúbené. Nevítané. Odmietané a premlčané.

it takes grace to remain kind in cruel situations

you are your own soul mate

hair if it wasn’t supposed to be there wouldn’t be growing on our bodies in the first place

give to those who have nothing to give to you

you’ve touched me without even touching me

people go but how they left always stay

 A aj keď moderná poézia nie je mojou šálkou kávy, niečo z nej vo mne ostalo.

milk and honey dripped from my lips as i answered

Reklamy

6 thoughts on “O mlieku, mede a modernej poézii

  1. Oh, áno. Rupi Kaur je pre mňa veľká inšpirácia a jej básne som si zamilovala ešte v lete. Modernú poéziu, predovšetkým ženské autorky, čítam rada… A je fajn, že si jej nakoniec dala šancu, lebo občas si potrebujeme zvyknúť na štýl autora, spoznať ho a až potom sa nám odhalí ten jeho svet. 😉

    Like

    1. Ja som tiež rada, že som to nevzdala. Stálo to za to. 🙂 Tie krásne, no pritom jednoduché myšlienky a to, ako vyrozprávala aspoň časť jej príbehu… Ja to ani neviem popísať, akoby vo mne zanechala pocit ešte väčšej hrdosti na to, že som žena.

      Like

Leave a Comment

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s