Konce

Myšlienky.

Chvíle, ktorých sa mnohí tak veľmi obávajú. Vnímané ako nepríjemná súčasť života, inokedy ako dlho očakávané momenty plné úľavy a pokoja. Čas šťastia, radosti ale i smútku.

DSC_0135 (2).jpg

Viem, že veľa-preveľa blogerov sa so svojím rokom lúči spomienkami v slovách a fotografiách. No ja som sa rozhodla ukončiť krásnych 12 mesiacov plných hlasného smiechu, nesmelých úsmevov (ale aj sĺz), sladkej čokolády, zeleného čaju a čiernobielych stránok milovaných kníh trochu inak. Chcem písať o tom, prečo sa koncov nebáť. Prečo ich vnímať odlišne – ako začiatky nového života, nových skúseností a ľudí, chutí, zvukov či obrazov.

Nebudem však písať o tých smutných, dychberúcich, zúfalých. Nechcem písať o stratách milovaných. Pretože pri nich liekom nie sú ani povzbudzujúce, ani odvážne slová.

Človek sa častokrát obzrie späť. Žije z rozhodnutí minulých, v myšlienkach spomínania o udalostiach a zážitkoch z detstva alebo iného šťastného obdobia života. Každý rok dopisuje 31. decembra jednu stránku svojej knihy, ktorej ukončenie ani on sám nebude nikdy vopred poznať. No na každej novej strane, či už ich bude len pár alebo niekoľko desiatok, môžeme byť lepším, krajším a väčším človekom. A viete na kom to závisí? Len a len na nás.

Či prekonáme ťažké chvíle života, postavíme sa opäť na nohy a dokážeme nie svetu, ale sebe samým, že sme dostatočne silní na údery osudu, je v našich rukách. Život neplynie ako po masle. Je horskou dráhou, na ktorej vydržia len silní, empatickí, dobrotiví, šikovní. Vydržia na nej mnohí.

Každý koniec znamená začiatok. Nevieme, čo nám prinesie. Netušíme, čo sa bude diať, ako sa zmeníme, čo nás zastihne. No práve preto by sme mali dúfať len v to najlepšie. Šíriť dobro, nestrácať vieru. Pretože svet práve to potrebuje. Nezabúdajme na to, kým v skutočnosti sme. Neskrývajme sa za masky slov. Činy tvoria osobnosti, nie slová.

Milujme konce. Spravme z nich starých dobrých známych prinášajúcich ešte viac lásky a porozumenia. Negatívne myšlienky tvoria negatívny svet. Tie pozitívne tvoria svet krásnych ľudí. Svet plný kvetov.

Reklamy

16 thoughts on “Konce

  1. Krásne slová 🙂 Tiež si uvedomujem, že netuším, čo ma čaká v ďalšom roku – ba čo viac, v ďalšom týždni! Mám len dnešok, ktorý viem ovplyvniť, včerajšok, na ktorý môžem spomínať a zajtrajšok? Na ten sa môžem len tešiť s nádejou.
    Zároveň ma trošku zarazila tvoja myšlienka o tých smutných koncoch. Povzbudzujúce a odvážne slová totiž pri nich liekom sú – liekom na počiatočnú agóniu možno nie, no sú takými vitamínmi, bez ktorých sa hoc aj vyliečime, nebudeme zdraví. Vieš, že hovorím zo skúsenosti 🙂 Každý koniec je však v poriadku, nie je na koncoch nič zlé – stačí, ak to, čo bolo, stálo za to, a to, čo príde, prijmeme s pokorou a láskou.

    Like

    1. Och, ja som tiež písala z vlastnej skúsenosti. Žiadne slová ľudí mi nepomohli, hrabala som sa z toho doslova sama. Ani som len nemala rada, keď niekto čo len načrtol tému o tom, ako to zvládnem. Mala som pocit, že tí ľudia si ani len nevedia predstaviť, čo prežívam. No možno si vedeli, ktovie… len ja som ich práve nepočúvala. Každopádne, ďakujem Timka. 🙂

      Liked by 1 person

      1. Nevadí, že si to nevedia predstaviť. Síce dobre padne mať niekoho, kto si prešiel tým istým, verím, že aj iní vedia byť povzbudením. Veď aj o tom, ako som sa s tým prakticky vyrovnávala, som písala tu: https://timkablogblog.wordpress.com/2016/11/21/smrt-rodica-cast-tretia/
        Našťastie mám okolo seba ľudí, ktorí boli ochotní podrobiť sa hocakej mojej nálade. Ak som sa chcela rozprávať, rozprávali sa, ak som chcela len tak mlčali, mlčali so mnou, ak som plakala, plakali so mnou… A hoci netušia, aké to v skutočnosti bolo (po napísaní na blog možno trošku), boli TAM. Pre mňa. Vždy. Málokrát sa ma pýtali, ako to zvládam – lebo to videli na vlastné oči. A ak sa pýtali, pýtail sa s takou hlbokou láskou, a nie súcitom, že som nemohla neodpovedať. 🙂 No je to iste aj o tom, ako my počúvame a čo.

        Like

  2. Musím povedať, že si ma veľmi podporila. Práve od Nového roka sa rozhodujem alebo sa skôr presviedčam, prečo ukončiť štúdium na vysokej škole. Neprináša mi radosť ani to, čo som chcela aby prinášala. Prináša mi stres a zdravotné problémy. Avšak bojím sa, že opäť nebudem nikam patriť. Teraz som mala nálepku “študent”, patrila som niekam, bola som zaradená. Ale nemôžem lipnúť po nejakej nálepke na úkor vlastného zdravia. A tak, ako píšeš – koniec je začiatok niečoho nového a nie vždy musia byť konce zlé.

    IVANNA/IVANXNA.BLOGSPOT.SK

    Like

    1. Myslím, že ak tú školu naozaj nechceš doštudovať, najlepším krokom bude nechať ju tak. Pretože i napriek možnému nesúhlasu rodiny, priateľov, či len strachu – ak ťa to nenapĺňa, je to zbytočné. 🙂 Síce stratíš nálepku študent, ale získaš novú. Ak aj nie hneď, raz určite. Výška predsa nie je všetko.

      Like

  3. Výborný článok! 😀 Málokto z nás si uvedomuje, že koniec je naozaj nový začiatok a prináša niečo, čo budeme raz chváliť! Hoci všade okolo sú frázy toho typu, nebojte sa koncov a tak, myslím, že tvoj článok… klišé téma, ale on sám klišé nie je. Dúfam, že mi rozumieš :). minulý rok som skončila zéešku, spravila birmovku, nastúpila na strednú a internát do nového mesta, spoznala kopec ľudí, až by sa mohlo zdať, že mi je za týmto rokom smutno. Ale nie je! Som rada, že sa to hektické obdobie skončilo, že nemám pred sebou monitor, ale prvé vysvedčenie na gymku, hihi :). Teším sa na nové výzvy, a tvoj článok ma len utvrdil v tom, že nie som divná :). Veľmi sa mi páči!
    Na tvojom blogu som prvýkrát, no určite nie posledný, odoberám, a idem čítať ďalej!

    Like

    1. Ďakujem Ti. Som rada, že sa páči a vážim si pochvalu. :)) A chápem ťa – hlavne s tým monitorom. Minulý rok som bola úplne v kľude, no teraz už moje myšlienky pomaly smerujú k maturite… 😀

      Like

  4. Moc se mi líbí tato část “Negatívne myšlienky tvoria negatívny svet. Tie pozitívne tvoria svet krásnych ľudí. Svet plný kvetov.”, je v tom řečeno vše, co je potřeba.

    Konce jsou na jednu krásná věc, ale jde o to jaké, ne vše můžu být pozitivní, každopádně když už něco končí, končit to má a čaká ten dobrý nový start.🙂
    Já jsem o roku 2016 psala, jako o tom, čeho bychom si měli vážit, co bychom měli vnímat a co milovat. Tento článek se mi také moc líbí. Ohrané články na toto téma jsou všude.

    Like

    1. Ďakujem Ti. 🙂 Ja som si v podstate ani neuvedomila, že tieto články sú všade – chcela som sa práve odlíšiť. No keďže ste mi, dievčatá, napísali, že nie je klišé ako tie ostatné – som rada. ♥

      Like

  5. Milujme konce. Spravme z nich starých dobrých známych prinášajúcich ešte viac lásky a porozumenia. Negatívne myšlienky tvoria negatívny svet. Tie pozitívne tvoria svet krásnych ľudí. Svet plný kvetov. – uplne nahderná myšlienka a konecne nejaký poriadny clanok na blogu po dlhom čase som našla, treba brat svet pozitívne vacsinou ludi su len smutní a nervozni, ziju taký jeden velký kolotoc.. keby sa pozreli na svet inými ocami bolo by to ovela krajsie 🙂

    Like

  6. Super článek. Ano, každý konec je začátek něčeho nového. A nikdo dopředu neví, co to bude, ale přesto je nesmíme zatracovat. Sám jsem si prožil svoje po rozchodu s dlouhodobou přítelkyní, takže vím o čem mluvím. A podobná témata také sem tam zpracovávám na blogu. Pokud chceš, jukni na http://frogos.cz/deprese-aneb-navod-k-zivotu-nebyl-soucasti-baleni/ a na takové pozitivnější pokračování http://frogos.cz/strankach-knih-nasich-zivotu/ Měj se fajn a ať je lépe 🙂

    Like

    1. Ďakujem, vážim si, že aj ty i mnoho ďalších v určitej podobe zdieľate môj názor. 🙂 Určite sa pozriem, takéto články mám veľmi rada.

      Like

Leave a Comment

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s