Čo ma naučilo moje prvé tetovanie

O všeličom.

Už pred pár rokmi som horlivo zatúžila po malom obrázku ukrytom niekde na tele, ktorý by zdobil moju pokožku do konca života… a vlastne i po ňom. Ktorý by zobrazoval či symbolizoval niečo, čo milujem a čo tvorí neoddeliteľnú súčasť môjho života (a po tetovačke doslova neoddeliteľnú). Vedela som, že by som chcela, aby mi ho nakreslil niekto, kto tetovanie nerobí denno-denne v nejakom štúdiu, ale možno doma a raz za čas. A kto ho robí s láskou, srdcom.

Reklamy

Ako som si neumývala vlasy šampónom

pre planétu.

Už pomerne dlhú dobu, niekoľko mesiacov a možno i dokonca rok, používam na svoje dlhé vlasy tuhé šampóny a mydielka. Slúžia presne tak dobre, ako tie tekuté a v plastovej fľaši, ba dokonca ešte lepšie! Ale o tom inokedy. 🙂 Už dlhšie som sa pohrávala s myšlienkou, že skúsim svoju starostlivosť o vlasy ešte viac posunúť k zerowaste a bezodpadovému spôsobu života, nakoľko ma od toho všetkého delil len malý krôčik. Aspoň to som si myslela.

Domased

Myšlienky.

Knižka. Čaj. Na izbe zatvorené dvere a ničím nerušená chvíľka pokoja, ktorá, zdá sa, pretrvá večnosť. Voňavá horúca sprcha, ktorá zanecháva rozpálenú pokožku a dobré jedlo pri filme. V piatok večer, Sama, celkom sama. A ach, ako mám ja rada tieto večery! Oveľa, oveľa radšej než tie bláznivé, hlasité a preplnené. Preplnené zvukmi, ľuďmi, pocitmi, dojmami, podnetmi. Všetkým, čo cezo mňa akosi plynie – zastaví sa v mojej mysli – a len veľmi ťažko odíde.